Obchodovanie na burze je veľmi špecifická činnosť, ktorú možno len ťažko k niečomu prirovnať. Trader sa v podstate neustále pohybuje v prostredí vysokej neistoty. Na trhoch vládne náhodnosť a chaos. Niektorí preto neváhajú burzové obchodovanie označiť za gambling podobný rulete.

Čo je chaotické, nemožno predvídať. Ak to nemožno predvídať, nemožno na tom systematicky zarábať. Jednoduchý záver.

Tento záver ale nepočíta s dôležitou vecou. Nepočíta s predvídateľnosťou nášho vlastného správania.

Je pravda, že nikto na svete nevie, kam sa trhy pohnú. Je ale pravda tiež to, že tí, ktorí na burze úspešne obchodujú, na nej neobchodujú chaoticky a náhodne. Majú plán. Majú jasne definované pravidlá svojho správania a počínania, ktoré úplne opakovane aplikujú. V každej situácii vedia, čo majú robiť. Vedia to natoľko presne, že ich správanie je úplne automatické. Konajú bez premýšľania.

Trh je chaos a jedinou možnosťou, ako do neho vniesť poriadok, je spútať svoje správanie pravidlami, ktoré budeme dodržiavať. Týmto pravidlám sa hovorí „obchodný plán“.

Čo všetko takýto plán obsahuje a ako by mal vyzerať, si ukážeme v tomto článku.

Kto by mal mať obchodný plán?

Začínajúci obchodník si sotva predstaví, čo to obchodný plán je, nieto ešte, aby nejaký sám postavil. Obchodný plán (niekedy označovaný ako obchodný systém) je jednoducho povedané súbor pravidiel a direktív, ktoré popisujú, ako sa budeme v daných situáciách ako trader správať.

Dobre postavený a otestovaný obchodný plán je absolútne kľúčový pre dosiahnutie systematických výsledkov. Jeho dôležitosť a prepracovanosť je tým kritickejšia, čím častejšie obchodujete. V prípade, že ste skôr investor, ktorý nakúpi raz za niekoľko rokov akcie a ďalšie roky je drží, potom je obchodný plán skôr niečím okrajovým. Než aby ste trávili veľa času jeho stavbou, budete sa skôr zameriavať na analýzu jednotlivých akciových titulov, aby ste vybrali ten správny. Vaším plánom bude skôr určitá forma fundamentálnej analýzy akcií.

Ak ste ale vysokofrekvenčný obchodník, swing trader, daytrader alebo skalper, mali by ste dosť presne vedieť, čo robíte, kedy to robíte, ako to robíte a prečo to robíte práve takto. Váš plán by mal byť celkom hmatateľný a čo najpresnejšie definovať všetky možné alternatívy vášho správania. Samozrejme je rozdiel medzi tým, či obchodujete ručne, diskrečných, alebo automaticky. Diskrečný trading je vždy zanesený určitou mierou subjektívneho vyhodnotenia situácií, ktoré dáva priestor s pravidlami viac hýbať. Automatizácia toto z princípu nedovoľuje. Čo je lepšie a ako si vziať z oboch svetov to najlepšie, si ukážeme ďalej.

Čo zohľadniť pri výbere obchodného systému?

Obchodný systém je niečo, čo asi nevymyslíte cez noc. Samozrejme môžete sa nechať inšpirovať inými, ktorí na burze obchodujú. Pozrieť sa, ako a čo robia, je určite doporučeníhodné. Ale pamätajte na to, že nie všetko sa dá okopírovať. Kúpiť si kurz a myslieť si, že sa z vás stane ziskový trader, je bohužiaľ veľmi naivné.

To, že niekto obchoduje určitý systém a má na ňom výsledky, ešte neznamená, že keď začnete obchodovať rovnako, budete mať výsledky taky. To by platilo iba v prípade plne automatizovaného obchodného systému, ktorý by vám niekto dal či predal. Nikto vám ale funkčný automatizovaný systém nikdy nedá, takže túto alternatívu vynechajme.

Pozrime sa skôr na druhú možnosť, na diskrečné obchodovanie a na päť dôvodov, prečo nie je ani zďaleka zaručené, že čo ide jednému, pôjde aj druhému:

1) diskrečný trading je veľká záležitosť psychiky. Schopnosť sa sústrediť, rýchlo a správne vyhodnotiť situáciu a adekvátne zareagovať nie je niečo, čo máme všetci rovnaké. Nie vždy to ide okukať a naučiť sa to. Obchodný plán musí zohľadňovať vašu povahu, vaše osobnostné nastavenie, vaše tendencie, vaše silné aj slabé stránky.

2) každý máme inú toleranciu k riziku. O riziku bude ešte reč, pretože to je kľúčová téma obchodného plánu a tradingu všeobecne. Ako trader ste v podstate risk manažér. Nie všetci máme rovnako postavený risk. Niekto má veľký účet a môže si dovoliť viac riskovať. Niekto má na to povahu a viac riskovať chce. To, čo pre jedného je ohromná strata, je pre druhého zanedbateľná drobnosť. Obchodný plán toto musí zohľadňovať.

3) odovzdávanie určitého know-how a vyučovanie investičnej stratégie má vždy nevýhodu istého interpretačného skreslenia. Napríklad: to, čo jeden trader považuje za trend, iný za trend považovať nemusí. Ak nie sú celkom jasne definované parametre trendu (čo rozhodne v tradingu nebýva) neviete, ako to s tým trendom je. Ak máte obchodný systém, ktorý ste niekde odpozerali a ktorý tvrdí, že máte vstupovať do trendu, môžete si trend interpretovať rôzne. A to je problém.

4) spravidla budete chcieť nasledovať obchodný systém, ktorý je ziskový. Lenže kto vám ho dá? Moc ľudí nie. Možno vám ho niekto predá. Predávaním kurzov sa rad ľudí veľmi dobre živí. Otázka je, či obchodný systém ktorý učí, je stabilný a ziskový a či s ním aspoň oni sami majú preukázateľné dlhodobé výsledky. To je niečo, na čo by ste sa mali pýtať.

5) blízko vyššie napísanému doplním, že mnoho obchodných systémov a štýlov, na ktoré môžete naraziť či už voľne alebo v platených sekciách na internete, je nefunkčných alebo nekompletných. Budete si musieť plán vždy uspôsobiť prípadne doplniť o kľúčové prvky, ako je lepšie načasovanie vstupu, nastavenie veľkosti pozície, riziká, profitu a pod.

Z čoho sa obchodný plán skladá?

Obchodný plán v princípe nemusí byť zložitý. V podstate sa skladá z niekoľkých blokov. Vždy by ste ako trader mali vedieť:

  • Kedy vstupujete do obchodu
  • Kedy z obchodu vystupujete
  • S akým rizikom do obchodu vstupujete
  • S akým celkovým rizikom obchodujete
  • Či a ako pozíciu riadite

Všetky tieto veci spolu samozrejme súvisia a vzájomne sa ovplyvňujú. Pozrime sa teraz na jednotlivé časti obchodného plánu trochu viac pod lupou.

Vstup do obchodu

Vstup je prvá a najdôležitejšia časť plánu. Je to najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré ako trader robíte a musíte v tomto kroku mať úplne jasno. Čas, ktorý máte na vstup do pozície, bude závislý na tom, aký timeframe sledujete a obchodujete. Čím rýchlejší timeframe, tým menej času na vykonanie vstupu je. Pre príklad: ja obchodujem intradenné trhy na timeframoch 2 minúty a čas, ktorý mám na otvorenie pozície je v rádoch niekoľkých desiatok sekúnd maximálne. Z toho jasne vyplýva, že musím mať pomerne jasno, kedy pozíciu otvorím. Čas premýšľať príliš nie je. Viď. si môžete prečítať v článku o intradennom obchodovaní.

To ale neznamená, že vstup nemožno naplánovať dopredu. Naopak. Dobrý vstup by ste mali plánovať. Opäť záleží, aký timeframe sledujete, ale určite niekoľko barov predtým, než vznikne vstupné situácie, by ste mali mať jasnú predstavu, čo chcete vidieť, aby ste pozíciu otvorili.

Každým vstupom sa otvárate určitému riziku. Obchodovať na burze bez rizika nie je možné, a to je potrebné si uvedomiť. Ak otvoríte obchod, otvorili ste sa riziku. Ako to riziko bude veľké, by ste mali vedieť dopredu, ale všeobecne sa neodporúča riskovať na obchod viac ako jednotky percent účtu. Riziko a jeho výška zároveň môže slúžiť ako filter pre otvorenie pozície. Ak je riziko príliš veľké, obchod odfiltrujete a neberiete ho.

Spôsob, ako do obchodu vstúpite, je tiež niečo, čo by ste mali mať v pláne nadefinované. Niektorí traderi (napríklad ja) vstupujú do obchodu výhradne za limitný príkaz. Iní naopak preferujú market (trhový) pokyn. To je opäť niečo, čo by ste mali zvážiť a mali by ste vedieť, akým pokynom do obchodu vstupujete a prečo.

Keď obchodujú ručne, diskrétne, nikdy neotvárajú pozíciu za market, ale kľučkám limitovaným pokynom do ceny, prípadne len niekoľko málo tikov od nej. Market pokyn má totiž jednu zásadnú nevýhodu a tou je fakt, že nevieme, na ktorej cene dostaneme plnenia. Pretože obchodujú pre relatívne krátke pohyby v trhu, a pretože obchodujú intradenné trhy, ktoré niekedy bývajú naozaj veľmi rýchle, mohli by sme pri použití market pokynu dostávať nebezpečné sklzy v plnení. Ako vyzerá také intradenné obchodovanie v praxi, sa môžete pozrieť na webinároch na túto tému.

Obchodujem naopak plne automatizovane, ak vždy vstupujem za market. Dôvodom je hlavne jednoduchosť, s akou takýto systém možno otestovať a prevádzkovať. Limitný pokyn nemusí byť vždy vyplnený, čo mi nevadí, keď u trhov sám sedím a vidím to. Môžem ho jednoducho zrušiť. Do AOSu by som ale musel písať ďalšiu logiku, pre prípad, že pokyn nebol vyplnený, potom ho rušiť alebo posúvať a zbytočne by som skresľoval štatistiku vstupnej pravdepodobnosti. Nerobím to. AOS vstupuje za market.

K zapamätaniu: Vstup je najdôležitejší. Sústreďte sa na nájdenie dobrých vstupných príležitostí.

Výstup z obchodu

Neraz som sa stretol s názorom, že výstup z obchodu je ešte dôležitejšie, než vstup do neho. Nie je to ale pravda. Pri letmom pohľade sa to tak môže zdať. Je to totiž ešte len výstup, ktorý z konkrétneho obchodu urobí buď zisk, alebo stratu. Na druhú stranu „dobrý vstup“, nepotrebuje „dobrý výstup“ – ten totiž prichádza úplne automaticky. Ak má vstup edge, potom sa trh štatisticky viackrát vydáva k targetu, než ku stoplosu a výstup ako taký, nie je nutné nijako sofistikovane riešiť.

Výstup je funkciou vstupu.

Ako veľmi problematické a neudržateľné, sa naopak javí vystupovať z obchodov veľmi diskrečných a subjektívnych. Aj keď sa niekedy môže podariť zasiahnuť dlhší profit, alebo prežiť väčšiu otvorenú stratu, a nakoniec z takéhoto obchodu vykorčuľovať napríklad aj so ziskom, je to skôr otázka náhody a šťastia, nie schopností. Skôr alebo neskôr príde deň, kedy to nevyjde. To je štatistika. A v takej chvíli môžete prísť o veľkú časť ziskov.

Jednoduchý príklad. Povedzme, že máme overené a otestované, že konkrétna situácia v trhu z 10 kliknutí sedemkrát urobí pohyb 100 USD naším smerom skôr, než aby ho urobila 100 USD proti nám. Risk aj zisk je rovný 1: 1 – na každý obchod riskujeme rovnako ako strácame. Sedemkrát z desiatich pokusov trafíme zisk, trikrát stratu. Jednoducho môžeme spočítať: 700 – 300 = 400. Z každých desiatich obchodov by sme mali získať 400 USD (bez odpočítania komisiou). Jednoznačne veľmi ziskový systém.

Prečo je taký systém ziskový?

Rozhodne to nie je preto, že máme nejako dobre vyriešený výstup. Dôvod je to, že máme vysokú pravdu na vstupe. Častejšie výstupy na profite sú jednoducho iba logickým vyústením často dobrých vstupov.

Naproti tomu sa pozrime, keď výstupy diskrečne riadime. Raz sme v otvorenej pozícii a máme stratu -300 USD, necháme ju ale ešte chvíľku byť a obchod nakoniec skončí +100 USD. Paráda. Druhýkrát sme nezatvorili zisk +100 USD, ale necháme trh rásť ďalej a zavrieme zisk +200 USD. Zase dobré rozhodnutie. Potom ale môže prísť séria obchodov, kedy nezatvoríme +100 USD, a nezatvoríme ani +200 USD, ale necháme trh ešte chvíľku rast, aby sme nakoniec skončili na stoplossu. Alebo nezatvoríme stoploss -300 USD, pretože „to predtým vyšlo“, ale čo sa nestane, trh prejde natoľko že sme zrazu -1000 USD, alebo -2000 USD. A v určitý moment príde dno a trh nás donúti stratový obchod uzavrieť. A spravidla na tom úplne najhoršom mieste.

Ďalšou nevýhodou rozhodne v konaní je jeho veľmi zlá opakovateľnosť. Ak obchodujete ručne, potom keď ste v pozícii, ste v otvorenom riziku a toto riziko, nech si to priznávate alebo nie, pôsobí na vaše rozhodovanie a ovplyvňuje vaše rokovania. Vaše vnímanie trhu nie je 100% čisté a objektívne. Je zanesené subjektívnymi stavmi strachu, chamtivosti, nervozity, frustrácie a množstvom ďalších emócií. Len veľmi málo ľudí sa dokáže od takých pocitov plne odpútať a konať chladne racionálne a svoje rozhodnutie opakovane realizovať bez chýb. Rozhodovať o tom, kde vystúpim, keď už ste v otvorenej pozícii a v otvorenom riziku, je neskoro.

K zapamätaniu: Vždy by ste mali vedieť, kde vystúpite, ešte skôr, než obchod vôbec otvoríte.

Riziko na obchod

Riziko je téma, ktorá sa nesie celým svetom tradingu. Obchodovanie na burze je v podstate neustála práca s rizikom. Každý obchodný systém a každá obchodná stratégia musí mať zakomponovanou dobrú prácu s riskom. Prácu s rizikom možno rozdeliť do viacerých kategórií podľa toho, ako komplexný obchodník ste a čo všetko obchodujete – môžete riadiť riziká pre jednotlivé inštrumenty, subsystémy, systémy, alebo celé portfólia. Vždy sa to ale odvíja od základného rizika a tým je riziko na obchod.

Ako trader obchodujúci konkrétny obchodný systém by ste mali vedieť, s akým rizikom každý obchod beriete. Keď mu obchod nezapadá do vášho rizika, prekračuje ho – nemali by ste ho vziať. Riziko funguje v určitých chvíľach ako filter pre výber vstupnej situácie. Na žiadny obchod by ste nemali riskovať viac ako niekoľko málo percent svojho účtu.

S rizikom súvisí aj potenciál. Riziko definuje stoploss, potenciál profit target. Riziko i potenciál sú dva brehy jednej rieky a pracovať musíte s oboma zároveň, ak znížite riziko, spravidla znížite aj potenciál, výnos. A naopak.

Riziko nemusí byť vždy rovnaké pre každý obchod. Malo by ale byť vopred známe a mali by ste ho dodržať. Keď pôjde trh proti vám a cena sa bude približovať ku stoplossu, nemali by ste tým stoploss posúvať. Je úplne normálne, že vezmete stoploss. Stáva sa to všetkým a je to súčasťou plánu. Mali by ste ale dostať taký stoploss, ktorý vopred definujete. Nie až ten, ktorý ste predtým niekoľkokrát posunuli tak, že vznikla oveľa väčšia strata, než pôvodne mala byť.

To, že obchoduje s definovaným rizikom neznamená, že to riziko je fixné a nemenné. Naopak, vaše riziko by sa malo prispôsobovať stavu trhu. Ak sa do trhu vleje vysoká volatilita, nemôžete obchodovať s rovnakým rizikom ako tomu bolo, keď boli trhy pomalé a lenivé. Mali by ste mať pomerne konkrétnu predstavu toho, ako riziko meniť. Dobrým pomocníkom na začiatok môže byť dĺžka jednotlivých úsečiek, alebo ATR indikátor, ktorý len prepočítava priemernú dĺžku niekoľkých posledných úsečiek. Vidíte, že sa ATR oproti predchádzajúcemu dňu alebo týždni zdvojnásobilo, mali by ste zdvojnásobiť stoploss – zdvojnásobiť riziko. Úmerne tomu by ste ale mali samozrejme aj zdvojnásobiť profit.

Ďalšou možnosťou, ako sa prispôsobovať meniacemu sa charakteru trhu s ohľadom na riziko, je meniť veľkosť pozície, ktorú obchodujete. Keď viete, že v štandardnej volatilite (ktorú môžete ľahko zmerať pomocou spomínaného ATR) obchoduje napr. 6 kontraktov futures, potom keď sa volatilita zdvojnásobí, nebudete zdvojnásobovať dĺžku stoplossu, ale ponížite objem pozície na 3 kontrakty. Stoploss tak môžete zachovať rovnako dlhý ako bol, keď ste obchodovali 6 kontraktov, riziko zostáva stále rovnaké.

S rizikom a delením pozície možno pracovať aj tak, že pozíciu tzv. riedite. Ide o to, že na určitej cene otvoríte len polovicu pozície, povedzme 3 kontrakty, a keď potom ide trh proti vám, na úrovni stoplossu, pridáte ďalšie 3. Tým spriemerujú vstupnú cenu a posuniete ju bližšie tej aktuálnej. Dávate trhu väčší priestor na to, aby sa otočil do vášho smeru.

Riedenie a delenie pozície má ale jednu zásadnú nevýhodu a tou je nekonzistentnosť ziskov a strát. Keď totiž budete zakaždým najskôr otvárať len polovicu pozície s tým, že na úrovni stoplossu nezavriete stratu, ale doplníte do 100% objemu, budete dostávať stoploss, ktoré sú v priemere väčšie, než sú priemerné zisky. Stoploss totiž dostanete vždy iba vtedy, keď máte 100% objemu (napríklad 6 kontraktov). Naproti tomu zisk môžete vziať s polovicou pozície, pretože je možné, že cena hneď po otvorení 3 kontraktov pôjde na profit. Stoploss budú šestikontraktové, zisky budú tříkontraktové (a niekedy šestikontraktové). Riedenie je samo o sebe dosť problematické a musí sa mu nastaviť opäť úplne jasné pravidlá kedy áno, a kedy nie.

K zapamätaniu: To jediné, čo môžete na trhu riadiť, je vaše riziko.

Celkové riziko

U riziká sa zastavme ešte na chvíľku. Rad, predovšetkým začínajúcich traderov nevie, ako si nastaviť riziko celkového obchodovania. S obchodovaním potom skončí buď príliš skoro po pár stratových obchodoch, alebo naopak obchodujú, kým účet úplne nevymažú.

Ani jeden z prístupov nie je dobrý.

Najdôležitejšie pravidlo v investovaní a tradingu, ktoré ako prvý začal presadzovať už Benjamin Graham hovorí, že musíte predovšetkým ochrániť svoj kapitál. Keď prídete o všetko a nebudete už mať s čím obchodovať, na burze ste skončili. Preto je veľmi dôležité si dopredu nastaviť hranicu, kam až ste ochotní v prípade nepriaznivých výsledkov klesnúť, než svoj trading prerušíte. Každý si to samozrejme musí nastaviť individuálne podľa veľkosti svojho účtu, (resp. Podľa veľkosti majetku, ktorým disponuje) a podľa štýlu, ktorý obchoduje.

Mali by ste si skutočne úprimne odpovedať na otázku, koľko si môžete dovoliť celkovo stratiť, bez vás to príliš bolelo. Nemôžete si ale celkovú stratu nastaviť príliš malú, pretože vás bude u obchodovanie nepríjemne zväzovať.

Ak budete napríklad intradenne obchodovať s rizikom okolo 100 USD na jeden obchod a viete, že denne vezmete v priemere dva až tri obchody, celková strata nemôže byť nastavená na pár stoviek dolárov. To príliš malý priestor, v ktorom sa nemôžete pohybovať. Vaša celková strata by v takom prípade mala byť o poriadok väčší, povedzme okolo 2000 – 3000 USD.

Tým že si vopred nastavíte celkový stoploss, ktorý je adekvátny vášmu prístupu. Máte jasnú hranicu, kam až si dovolíte zájsť a môžete sa bez strachu pustiť do boja.

Môžete totiž mať sériu stratových obchodov a dostať účet rýchlo na -500 USD. To ale ešte neznamená, že musíte skončiť preto, že váš systém nefunguje alebo že ho neviete realizovať. Možno ste zrovna mali trochu viac smoly ako šťastie. To sa stáva. Možno ste urobili pár drobných chýb. Aj to sa môže stať. Keď ale po stodolárových stoplosoch klesnete už o 2000 alebo 3000 USD, tak je jasne vidieť, že je niečo zle. Je na čase sa zastaviť a hľadať chybu.

Ak je pre vás celková strata 3000 USD veľa, potom musíte zmeniť prístup a obchodovať treba iné lacnejšie trhy, alebo iný menej agresívny prístup. To dôležité je ale na live chvíľu zostať, obrusovať emócie a neprestávať hneď po pár nevydarených pokusoch.

K zapamätaniu: Nastavte si celkovú stratu a neprestávajte obchodovať, kým na toto dno nenarazíte.

Riadenie pozície

Riadenie pozície súvisí do určitej miery s nastavením celkového trademanagemetu a s rizikom na obchod, o ktorom sme sa bavili skôr. Čo myslím pojmom „riadenie pozície“? Myslím tým jednoducho zasahovanie do otvoreného obchodu – posúvanie stoploss a profit target.

Riadenie pozície je tým problematickejšie, čím kratšie targety a stoploss máte.

Ak obchodujete intradenný alebo skalpovací prístup, kde beriete profit alebo stoploss behom niekoľko málo minút, potom pre riadenie pozície prakticky nie je priestor a riadiť by ste ju nemali. Naopak je potrebné sa zamerať na vyhľadávanie dobrých vstupných príležitostí.

Ak obchodujete dlhšie časové rámce, držíte pozíciu hodiny, alebo trebárs aj niekoľko dní, potom je na jej riadenie čas a priestor a môžete sa rozhodnúť, ako s ňou naložíte podľa aktuálneho vývoja.

To, ako pozíciu budete riadiť by opäť malo mať jasné pravidlá. Môžete stoploss prisunúť na vstupnú cenu potom, čo trh urazí 50% vzdialenosti k profit targetu. Alebo môžete stoploss posunúť na vstupnú cenu, keď uzavrite 50% pozície v zisku. Možností je veľa. Rad takých inštrukcií ide aj nastaviť priamo v platforme. Čo by ste určite robiť nemali, je posúvať stoploss viac do stratového územia, keď ide trh proti vám. To nie je riadenie pozície – to je strach zo straty a neurotická snaha pred ňou utiecť. Aj keď to treba niekedy vyjde, celkovo si vytvárate zlé návyky, ktorých sa budete musieť časom zbaviť.

Riadenie pozície je celkovo už pokročilejší prístup, v ktorom je veľa diskrečného rozhodovania v čase, keď ste v otvorenom riziku. To je potrebné mať na pamäti, pretože ako sme si povedali vyššie, ak ste v otvorenom riziku, vaše vnímanie trhu spravidla nie je úplne objektívne.

K zapamätaniu: Pozíciu riaďte podľa jasných jednoduchých pravidiel, ktoré dokážete zopakovať.

Automatizovaný vs. diskrečný obchodný systém

Pokiaľ ide o stavbu obchodnej stratégie, potom je vždy rozhodujúce, či ju budete obchodovať ručne – diskrečne, alebo či ju bude obchodovať počítač – automatizovane. Názory na to, čo je lepšie, sa rôznia, faktom ale je, že automatizácia prevláda a viac ako 80% objemu na amerických burzách obchodujú stroje.

Či váš obchodný systém bude diskréčny alebo automatický, záleží do veľkej miery na tom, či viete programovať. Keď neviete, potom automatický obchodný systém príliš nepripadá do úvahy. Je síce možnosť, keď niektoré platformy (alebo kurzy) ponúkajú, že vytvoríte AOS aj bez znalosti programovania – tam ale musíte počítať s tým, že ide z veľkej časti o marketingový ťah a rozhodne nebudete mať príliš veľké vyjadrovacie možnosti. Alebo môžete využiť externých programátorov – tam ale musíte počítať s tým, že nepoznáte kód a váš systém je trochu black box, a ak budete potrebovať len malú zmenu, opäť budete musieť niekoho zaplatiť. Rad obchodníkov tak bude skôr začínať s nejakým diskrečným obchodným systémom.

Pretože mám osobné skúsenosti s oboma mám niekoľko komentárov. Nie som síce profesionálny developer, ale automatizácii sa nejaký čas venujem a odporučil by som to všetkým, ktorí na burze aktívne zatiaľ len diskrečne obchodujú. Rozhodne vás to posunie o míle ďaleko. Odporučil by som ale vyvíjať skutočne v kóde, kde máte absolútnu kontrolu nad všetkým. Nie len lepiť dohromady nejaké predpripravené moduly.

Automatický obchodný systém vyniká nad diskrečným, hlavne pokiaľ ide o presnosť a rýchlosť exekúcie. To môže byť niekedy veľká výhoda, inokedy nevýhoda. Ak potrebujete niečo presne spočítať počas krátkej doby a vykonať vstup, ľudská obmedzenosť na to nestačí. V tomto ohľade je rozumné využiť stroj, ktorý bude robiť presne to, čo mu poviete. Na druhú stranu jeho prílišná presnosť je niekedy až na škodu. To, čo človek celkom správne odfiltruje ako šum, vyhodnotí počítač ako signál.

Diskrečný obchodný systém má oproti automatickému podľa môjho názoru hlavnú výhodu v tom, že človek dokáže relatívne dobre čítať kontext a stav trhu. Naprogramovať kontext je oveľa zložitejšie ako naprogramovať samotnú vstupnú podmienku. Počítač je v tomto smere príliš rigidný. Nemá žiadny cit. Nemá „historickú skúsenosť“. Človek sa učí. Počítač nie. (Aby som bol úplne presný, počítač možno tak učiť – pozri machine learning algoritmy – ale to už zachádzame ďaleko do budúcnosti). Stále sú určité veci, ktoré sa naprogramovať nedajú.

Hlavná nevýhoda diskrečného obchodovania je v tom, že môže veľmi ľahko skĺznuť v subjektívne vyhodnocovanie a až neorganizovaný chaos. Už len tak základná vec ako je trend môže mať veľa interpretácií. Základné price action formácie – akokoľvek presne ich nájdete definované, v reálnom trhu ich môžete mať problém rozpoznať, nie to ešte zobchodovať. Analýza volume, orderflow, time and sales a pokročilejšie veci. Tam už subjektivita hrá v podstate kľúčovú úlohu.

Ako si vziať z oboch svetov to najlepšie?

Diskrečný obchodník by sa mal zamerať na čo najpresnejšie nastavenie si pravidiel. To je totiž presne doména automatov – tie majú natoľko jednoznačné pravidlá, že je to až na škodu. Diskrečný obchodný systém v podstate počíta s tým, že „pravidlá sa budú porušovať“. Pravidlá sú, musia byť, ale sú flexibilné, majú širšie hranice. Ak automat berie denný high absolútne na tik presne, potom diskrečný obchodník berie niekedy pár tickov pod, niekedy pár tikov nad, podľa toho, ako sa mu to javí.

Každý diskrečný obchodný systém ale musí mať veľmi precíznu prácu s rizikom a s pozíciou. Tu je možnosť nechať sa automatizáciou inšpirovať naozaj veľa. Konieckoncov aj preto je štandardne v platformách zabudovaný akýsi poloautomatizovaný systém, kde možno ľahko nastaviť veľkosti pozícií, posuny stoploss pod.

Príklad konkrétnej obchodnej stratégie

Ako môže vyzerať konkrétna obchodná stratégia si ukážeme teraz. Pôjde len o jednoduchý ilustratívny príklad, na ktorom si ukážeme vyššie popísané v praxi. Táto obchodná stratégia zrejme nebude ani trochu zisková a neodporúčam ju nikomu live obchodovať. O ziskovosť nám tu nejde, cieľom je, aby sme si ukázali, ako s jednotlivými princípmi pracovať.

Začnime vstupom. Vstupovať do long obchodu budeme chcieť po tom, čo cena urobí tri rastúce sviečky po sebe. Hľadáme určitú price action formáciu, kedy high aj low aktuálnej sviečky je vyššia, než high aj low sviečky predchádzajúce, a to je vyššia ako high aj low tej pred ňou. Graficky to vyzerá nejako takto.

Vstupný moment je uzavretie tretej rastúcej sviečky. Vstupujeme potom a ako vstupný pokyn používame limit. Limitnú cenu volíme niekoľko tickov pod close posledného rastového baru. Koľko tikov pod close? To môžeme zatiaľ nechať otvorené, máme diskrečný pohľad, takže raz to môžu byť dva ticky, raz päť tickov, podľa toho, ako sú tie rastové bary dlhé. Časom si to môžeme vyšpecifikovať presnejšie. Limitný pokyn (LMT) pokladáme nejako takto.

Knôt tohto baru, kde je šípka by nás dostal do obchodu.

Stoploss a profit target nastavujeme pre jednoduchosť v pomere 1: 1 s tým, že stoploss pokladáme logicky pod low prvej rastovej sviečky (bude dynamicky vypočítaný podľa trhovej volatility) a profit target je v rovnakej vzdialenosti.

Ďalšia podmienka je, že ak by stop vychádzal vzhľadom na volatilitu príliš veľký (nad 100 USD), obchod neberieme, odfiltruje ho ako nevhodný, presahujúce naše riziko. Stoploss musí byť vždy menší alebo rovný 100 USD.

Budeme pozíciu riadiť? Áno, budeme. V prípade, že sa cena dostane cez polovicu cesty k profit targetu, posúvame stoploss na vstupnú cenu (tzv. BE break-even) a chránime vstup.

V tejto chvíli už by sme obchodovali bez rizika a v najhoršom prípade z neho vypadneme s nulou. To je v podstate všetko, čo sa týka vstupu a riadenia obchodu.

Potom by sme si ešte nadefinovali risk management. Čiastočne sme to už urobili, keď sme zvolili, že nebudeme brať obchod, ktorý má riziko väčšie ako 100 USD. Teraz si ešte nadefinuejeme, že denne nechceme stratiť viac ako 300 USD. To znamená, že v maximálnej volatilite, pri ktorej by sme museli nastaviť maximálne riziko 100 USD, môžeme vziať maximálne tri stoploss za sebou. Potom s obchodovaním končíme nech sa deje čokoľvek. Rovnako tak si môžeme nastaviť, že keď naobchodujeme profit 300 USD, pre ten deň končíme.

Nakoniec si zadefinujeme celkové riziko, s ktorým budeme obchodovať. Sme ochotní stratiť 3000 USD. Viac nie. Ak sa stane to, skončíme a budeme hľadať, kde robíme čo zle a ako svoj plán upraviť.

A to je všetko. Takto nejako môže v obrysoch vyzerať jednoduchá obchodná stratégia – jednoduchý obchodný plán.

Univerzálny obchodný plán neexistuje

Samozrejme, že je možné obchodný plán výrazne viac skomplikovať. Môžeme sa pýtať na kontext, v ktorom budeme obchodovať long a v ktorom short. Možno budeme chcieť long obchodovať len v trende. Ale ako spoznáme trend? Možno z nejakého vyššieho rámca, alebo pomocou EMA (kĺzavé priemery). Môžeme si dať ďalšiu podmienku, že vstupujeme len, keď je v trhu určitý volume alebo, keď tie tri konrétne bary majú určitý volume.

Alebo si nastavíme časy, keď obchodujeme a kedy nie. Napríklad, že obchodujeme len prvé dve hodiny po otvorení trhu a inokedy nie. Alebo že obchodujeme celý deň, ale nie v priebehu „amerického obeda“.

Rôznych kombinácií a permutácií je nespočet a každý si musí nájsť tie svoje. Tie si potom musí buď napísať alebo nejako vštepiť ho hlavy, zapamätať a na trhu otestovať. V princípe je to veľmi jednoduché, teoreticky jednoduché. Prakticky je to však zložitejšie.

Svoj obchodný plán by ste si mali vždy najskôr otestovať. Najskôr pokojne na statických grafoch, aby ste sa naučili situácie správne rozpoznať a vyhľadávať. Následne sa ich naučte vyhľadávať na deme, keď sa trhy pohybujú. A nakoniec naživo (live). Tam potom do hry vstupuje psychika, ktorá aj s dobrým plánom vie solídne zacvičiť. Ale to už je iný príbeh.

Čítajte viac

--- ---

--- (---%)
Mkt Cap
Vol
Denné maximum
Denné minimum
---
---
---
---

Displaying the --- chart

Displaying today's chart