Úrokové sadzby centrálnych bánk
Tu nájdete aktuálne úrokové sadzby centrálnych bánk po celom svete (Európska centrálna banka, FED, Bank of England, Bank of Japan a ďalšie).
Centrálne banky určujú úrokové sadzby pre krajinu alebo menovú oblasť. Úroková sadzba je sadzba, za ktorú si banky od centrálnej banky požičiavajú peniaze. Pre členské štáty EÚ stanovuje úrokovú sadzbu Európska centrálna banka (ECB). V USA túto zodpovednosť preberá Federálny rezervný systém (FED) a napríklad v Japonsku to je Bank of Japan (BoJ).
Prehľad aktuálnych úrokových sadzieb pre rok 2024
Nasledujúca tabuľka ponúka prehľad úrokových sadzieb najdôležitejších centrálnych bánk.
| Úroková sadzba / oblasť | Centrálna Banka | Krajina | Aktuálna úroková sadzba | Zmena | Predchádzajúca úroková sadzba | Posledná zmena |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Americká základná úroková sadzba | FED | USA | 5,50 % | 5,25 % | 26.07.2023 | |
| Austrálska základná úroková sadzba | RBA | Austrália | 4,35 % | 4,10 % | 08.11.2023 | |
| Brazílska základná úroková sadzba | BACEN | Brazília | 10,75 % | 11,25 % | 21.03.2024 | |
| Britská základná úroková sadzba | BoE | Veľká Británia | 5,25 % | 5,00 % | 03.08.2023 | |
| Čilská základná úroková sadzba | Banco Central | Chile | 6,50 % | 7,25 % | 02.04.2024 | |
| Čínska základná úroková sadzba | PBC | Čína | 3,45 % | 3,55 % | 21.08.2023 | |
| Dánska základná úroková sadzba | Nationalbanken | Dánsko | 3,75 % | 3,50 % | 15.09.2023 | |
| Európska základná úroková sadzba | EZB | Európa | 4,50 % | 4,25 % | 14.09.2023 | |
| Indická základná úroková sadzba | RBI | India | 6,50 % | 6,25 % | 08.02.2023 | |
| Izraelská základná úroková sadzba | BOI | Izrael | 4,50 % | 4,75 % | 01.01.2024 | |
| Japonská základná úroková sadzba | BoJ | Japonsko | 0,10 % | -0,10 % | 19.03.2024 | |
| Kanadská základná úroková sadzba | BOC | Kanada | 5,00 % | 4,75 % | 12.07.2023 | |
| Mexická základná úroková sadzba | Banxico | Mexiko | 11,00 % | 11,25 % | 21.03.2024 | |
| Novozélandská základná úroková sadzba | RBNZ | Nový Zéland | 5,50 % | 5,25 % | 24.05.2023 | |
| Nórska základná úroková sadzba | Norges Bank | Nórsko | 4,50 % | 4,25 % | 14.12.2023 | |
| Poľská základná úroková sadzba | NBP | Poľsko | 5,75 % | 6,00 % | 04.10.2023 | |
| Ruská základná úroková sadzba | CBR | Rusko | 16,00 % | 15,00 % | 15.12.2023 | |
| Saudskoarabský základná úroková sadzba | SAMA | Saudská Arábia | 6,00 % | 5,75 % | 26.07.2023 | |
| Švédska základná úroková sadzba | Riksbank | Švédsko | 4,00 % | 3,75 % | 21.09.2023 | |
| Švajčiarska základná úroková sadzba | SNB | Švajčiarsko | 1,50 % | 1,75 % | 21.3.2024 | |
| Základná úroková sadzba | SARB | Juhoafrická republika | 8,25 % | 7,75 % | 25.05.2023 | |
| Juhokórejská základná úroková sadzba | Bank of Korea | Južná Kórea | 3,50 % | 3,25 % | 13.01.2023 | |
| Slovenská základná úroková sadzba | CNB | Česká republika | 5,75 % | 6,25 % | 21.03.2024 | |
| Turecká základná úroková sadzba | CBRT | Turecko | 50,00 % | 45,00 % | 21.03.2024 | |
| Maďarská základná úroková sadzba | MNB | Maďarsko | 8,25 % | 9,00 % | 26.03.2024 | |
| Stable → |
Úrokové sadzby centrálnych bánk
Úroková politika je dôležitým nástrojom centrálnych bánk, ktorý má vplyv na úroveň úrokových sadzieb. Zmena základnej úrokovej sadzby, ktorú centrálna banka účtuje ostatným komerčným bankám, sa používa na riadenie dopytu po investičných úveroch od firiem, rovnako ako na riadenie dopytu po spotrebiteľských úveroch od domácností.
Aktuálny vývoj úrokových sadzieb poskytuje informácie o súčasnej ekonomike. Zvýšenie úrokových sadzieb centrálnej banky spravidla vedie k zvýšeniu úrokových sadzieb ostatných finančných inštitúcií, čo vedie k zníženiu dopytu po úveroch. Zníženie úrokovej sadzby stimuluje ekonomiku a vedie k zvýšeniu dopytu po úveroch od domácností a firiem.
Centrálne banky však nepoužívajú úrokové sadzby len ako nástroj pre reguláciu dopytu po peniazoch v danej krajine či menovej oblasti. Ide aj o dôležitý nástroj, ktorý ovplyvňuje hodnotu meny a má tak vplyv na dovoz a vývoz. Pri zvýšení úrokovej sadzby stúpa výmenný kurz. To oslabuje vývoz, zatiaľ čo dovoz zlacňuje. Zníženie úrokových sadzieb môže naopak posilniť vývoz, pretože zahraničné spoločnosti môžu vďaka lepšiemu výmennému kurzu lacnejšie nakupovať tovar a služby. Dovoz sa však pre danú krajinu zdražuje.
Základná úroková sadzba centrálnej banky ovplyvňuje hypotéky, úrokové sadzby a iné pôžičky, ktoré banky ponúkajú svojim zákazníkom. Posledných páru rokov sa však stávala situácia, kedy komerčné banky nereagovali na zmenu základnej úrokovej sadzby tak, ako sa predpokladalo. Napríklad v októbri 2008 Európska centrálna banka znížila úrokové sadzby, ale ponúkané úverové úrokové sadzby komerčných bánk túto zmenu nereflektoval.
Centrálna banka má aj iné nástroje ako úrokové sadzby, ktorými môže kontrolovať výšku inflácie a cenovú stabilitu. Jedným z takýchto nástrojov je nákup dlhopisov a kvantitatívne uvoľňovanie. Pri kvantitatívnom uvoľňovaní nakupuje centrálna banka finančné aktíva (spravidla vládne dlhopisy) od ostatných komerčných inštitúcií. Dochádza k zvyšovaniu ceny týchto aktív a znižovanie ich výnosu. Súčasne s tým sa zvyšuje ponuka peňazí v obehu.
6 najdôležitejších centrálnych bánk
Európska centrálna banka (ECB)
Európska centrálna banka bola založená v roku 1998 a sídli vo Frankfurte and Mohanom. Ide o inštitúciu, ktorá určuje kľúčové úrokové sadzby pre všetky členské štáty eurozóny. Na pravidelných zasadnutiach sa rozhoduje o znížení alebo zvýšení úrokových sadzieb tak, aby sa zabránilo prílišným výkyvom cien a zabezpečila sa stabilita eura. Európska centrálna banka si kladie za cieľ udržať infláciu pod 2% ročne.
Rozhodnutia Európskej centrálnej banky nemajú vplyv len na krajiny eurozóny, ale aj na finančné trhy. Každá zmena v úrokových sadzbách má dopad na ekonomiku, a to má vplyv aj na cenu akcií, dlhopisov atď. Finančný svet je zmenou úrokových sadzieb teda tiež ovplyvnený. Z tohto dôvodu sa organizujú stretnutia najdôležitejších centrálnych bánk.
Federálny rezervný systém (FED)
Federálny rezervný systém sídli vo Washington D.C. V jeho čele stojí sedemčlenná rada, ktorú menuje americký prezident. Súčasťou FEDu je 12 regionálnych centrálnych bánk s vlastným vedením. Cieľom FEDu je zabezpečiť menovú stabilitu, vysokú zamestnanosť a nízke dlhodobé úrokové sadzby.
Na tento účel bola zriadená Federal Open Market Committee (FOMC), ktorá je zložená z 12 členov a môže rozhodovať o zmenách kľúčových úrokových sadzieb, prípadne o zásahoch do devízového trhu.
Švajčiarska národná banka (SNB)
Jedná sa o švajčiarskou centrálnu banku, ktorá sídli v Berne a v Zürichu. Je zodpovedná za kľúčové úrokové sadzby a zaisťuje stabilitu finančného systému a švajčiarskeho franku (CHF).
Bank of Japan (BoJ, Nippon Ginko)
Jedná sa o japonskú centrálnu banku, ktorá sídli v Tokiu. V jej čele stojí deväťčlenná rada, ktorú vedie generálny riaditeľ. Bank of Japan je jednou z najdôležitejších centrálnych bánk na svete, ktorá sa zúčastňuje medzinárodných diskusií a stretnutí s ostatnými centrálnymi bankami. Tiež mene vlády vykonáva medzinárodné bankové operácie.
Bank of England (BoE)
Jedná sa o centrálnu banku Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorá sídli v Londýne. Stará sa o úrokové sadzby a monetárnu politiku. Zaisťuje tiež stabilitu britskej libry (GBP), finančnú stabilitu a spravuje zlaté rezervy.
Čínska ľudová banka (PBC, PBoC)
Jedná sa o čínsku centrálnu banku so sídlom v Pekingu. Táto banka si prešla zdĺhavým procesom, kedy plnila aj úlohu komerčné banky, hoci bola iba výkonným orgánom štátu. Hoci naďalej podlieha štátnej rade, je dnes považovaná za centrálnu banku v pravom slova zmysle. Určuje úrokové sadzby v Číne a dohliada na stabilitu čínskeho juanu (CNY).
