Úrokové sadzby centrálnych bánk

Tu nájdete aktuálne úrokové sadzby centrálnych bánk po celom svete (Európska centrálna banka, FED, Bank of England, Bank of Japan a ďalšie).

Centrálne banky určujú úrokové sadzby pre krajinu alebo menovú oblasť. Úroková sadzba je sadzba, za ktorú si banky od centrálnej banky požičiavajú peniaze. Pre členské štáty EÚ stanovuje úrokovú sadzbu Európska centrálna banka (ECB). V USA túto zodpovednosť preberá Federálny rezervný systém (FED) a napríklad v Japonsku to je Bank of Japan (BoJ).

Prehľad aktuálnych úrokových sadzieb pre rok 2021

Nasledujúca tabuľka ponúka prehľad úrokových sadzieb najdôležitejších centrálnych bánk.

Úroková sadzba / oblasťCentrálna BankaKrajinaAktuálna úroková sadzbaZmenaPredchádzajúca úroková sadzbaPosledná zmena
Americká základná úroková sadzbaFEDUSA0,250 %Pokles ↘1,250 %15.03.2020
Austrálska základná úroková sadzbaRBAAustrália0,100 %Pokles ↘0,250 %03.11.2020
Brazílska základná úroková sadzbaBACENBrazília7,750 %Nárast ↗6,250 %27.10.2021
Britská základná úroková sadzbaBoEVeľká Británia0,100 %Pokles ↘0,250 %19.03.2020
Čilská základná úroková sadzbaBanco CentralChile2,750 %Nárast ↗1,500 %14.10.2021
Čínska základná úroková sadzbaPBCČína3,850 %Pokles ↘4,050 %20.04.2020
Dánska základná úroková sadzbaNationalbankenDánsko-0,450 %Pokles ↘-0,350 %01.10.2021
Európska základná úroková sadzbaEZBEurópa0,000 %Pokles ↘0,050 %10.03.2016
Indická základná úroková sadzbaRBIIndia4,000 %Pokles ↘4,400 %22.05.2020
Indonézska základná úroková sadzbaBIIndonézia6,500 %Pokles ↘6,750 %16.06.2016
Izraelská základná úroková sadzbaBOIIzrael0,100 %Pokles ↘0,250 %06.04.2020
Japonská základná úroková sadzbaBoJJaponsko-0,100 %Pokles ↘0,000 %01.02.2016
Kanadská základná úroková sadzbaBOCKanada0,250 %Pokles ↘0,750 %27.03.2020
Mexická základná úroková sadzbaBanxicoMexiko5,000 %Nárast ↗4,750 %12.11.2021
Novozélandská základná úroková sadzbaRBNZNový Zéland0,750 %Nárast ↗0,500 %24.11.2021
Nórska základná úroková sadzbaNorges BankNórsko0,250 %Nárast ↗0,000 %23.09.2021
Poľská základná úroková sadzbaNBPPoľsko1,250 %Nárast ↗0,500 %04.11.2021
Ruská základná úroková sadzbaCBRRusko7,500 %Nárast ↗6,750 %22.10.2021
Saudskoarabský základná úroková sadzbaSAMASaudská Arábia1,000 %Pokles ↘1,750 %16.03.2020
Švédska základná úroková sadzbaRiksbankŠvédsko0,000 %Nárast ↗-0,250 %19.12.2019
Švajčiarska základná úroková sadzbaSNBŠvajčiarsko-0,750 %Pokles ↘-0,500 %15.01.2015
Základná úroková sadzbaSARBJuhoafrická republika3,750 %Nárast ↗3,500 %19.11.2021
Juhokórejská základná úroková sadzbaBank of KoreaJužná Kórea1,000 %Nárast ↗0,750 %25.11.2021
Slovenská základná úroková sadzbaCNBČeská republika2,750 %Nárast ↗1,500 %05.11.2021
Turecká základná úroková sadzbaCBRTTurecko15,000 %Pokles ↘16,000 %19.11.2021
Maďarská základná úroková sadzbaMNBMaďarsko2,100 %Nárast ↗1,800 %16.11.2021

Úrokové sadzby centrálnych bánk

Úroková politika je dôležitým nástrojom centrálnych bánk, ktorý má vplyv na úroveň úrokových sadzieb. Zmena základnej úrokovej sadzby, ktorú centrálna banka účtuje ostatným komerčným bankám, sa používa na riadenie dopytu po investičných úveroch od firiem, rovnako ako na riadenie dopytu po spotrebiteľských úveroch od domácností.

Aktuálny vývoj úrokových sadzieb poskytuje informácie o súčasnej ekonomike. Zvýšenie úrokových sadzieb centrálnej banky spravidla vedie k zvýšeniu úrokových sadzieb ostatných finančných inštitúcií, čo vedie k zníženiu dopytu po úveroch. Zníženie úrokovej sadzby stimuluje ekonomiku a vedie k zvýšeniu dopytu po úveroch od domácností a firiem.

Centrálne banky však nepoužívajú úrokové sadzby len ako nástroj pre reguláciu dopytu po peniazoch v danej krajine či menovej oblasti. Ide aj o dôležitý nástroj, ktorý ovplyvňuje hodnotu meny a má tak vplyv na dovoz a vývoz. Pri zvýšení úrokovej sadzby stúpa výmenný kurz. To oslabuje vývoz, zatiaľ čo dovoz zlacňuje. Zníženie úrokových sadzieb môže naopak posilniť vývoz, pretože zahraničné spoločnosti môžu vďaka lepšiemu výmennému kurzu lacnejšie nakupovať tovar a služby. Dovoz sa však pre danú krajinu zdražuje.

Základná úroková sadzba centrálnej banky ovplyvňuje hypotéky, úrokové sadzby a iné pôžičky, ktoré banky ponúkajú svojim zákazníkom. Posledných páru rokov sa však stávala situácia, kedy komerčné banky nereagovali na zmenu základnej úrokovej sadzby tak, ako sa predpokladalo. Napríklad v októbri 2008 Európska centrálna banka znížila úrokové sadzby, ale ponúkané úverové úrokové sadzby komerčných bánk túto zmenu nereflektoval.

Centrálna banka má aj iné nástroje ako úrokové sadzby, ktorými môže kontrolovať výšku inflácie a cenovú stabilitu. Jedným z takýchto nástrojov je nákup dlhopisov a kvantitatívne uvoľňovanie. Pri kvantitatívnom uvoľňovaní nakupuje centrálna banka finančné aktíva (spravidla vládne dlhopisy) od ostatných komerčných inštitúcií. Dochádza k zvyšovaniu ceny týchto aktív a znižovanie ich výnosu. Súčasne s tým sa zvyšuje ponuka peňazí v obehu.

6 najdôležitejších centrálnych bánk

Európska centrálna banka (ECB)

Európska centrálna banka bola založená v roku 1998 a sídli vo Frankfurte and Mohanom. Ide o inštitúciu, ktorá určuje kľúčové úrokové sadzby pre všetky členské štáty eurozóny. Na pravidelných zasadnutiach sa rozhoduje o znížení alebo zvýšení úrokových sadzieb tak, aby sa zabránilo prílišným výkyvom cien a zabezpečila sa stabilita eura. Európska centrálna banka si kladie za cieľ udržať infláciu pod 2% ročne.

Rozhodnutia Európskej centrálnej banky nemajú vplyv len na krajiny eurozóny, ale aj na finančné trhy. Každá zmena v úrokových sadzbách má dopad na ekonomiku, a to má vplyv aj na cenu akcií, dlhopisov atď. Finančný svet je zmenou úrokových sadzieb teda tiež ovplyvnený. Z tohto dôvodu sa organizujú stretnutia najdôležitejších centrálnych bánk.

Federálny rezervný systém (FED)

Federálny rezervný systém sídli vo Washington D.C. V jeho čele stojí sedemčlenná rada, ktorú menuje americký prezident. Súčasťou FEDu je 12 regionálnych centrálnych bánk s vlastným vedením. Cieľom FEDu je zabezpečiť menovú stabilitu, vysokú zamestnanosť a nízke dlhodobé úrokové sadzby.

Na tento účel bola zriadená Federal Open Market Committee (FOMC), ktorá je zložená z 12 členov a môže rozhodovať o zmenách kľúčových úrokových sadzieb, prípadne o zásahoch do devízového trhu.

Švajčiarska národná banka (SNB)

Jedná sa o švajčiarskou centrálnu banku, ktorá sídli v Berne a v Zürichu. Je zodpovedná za kľúčové úrokové sadzby a zaisťuje stabilitu finančného systému a švajčiarskeho franku (CHF).

Bank of Japan (BoJ, Nippon Ginko)

Jedná sa o japonskú centrálnu banku, ktorá sídli v Tokiu. V jej čele stojí deväťčlenná rada, ktorú vedie generálny riaditeľ. Bank of Japan je jednou z najdôležitejších centrálnych bánk na svete, ktorá sa zúčastňuje medzinárodných diskusií a stretnutí s ostatnými centrálnymi bankami. Tiež mene vlády vykonáva medzinárodné bankové operácie.

Bank of England (BoE)

Jedná sa o centrálnu banku Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorá sídli v Londýne. Stará sa o úrokové sadzby a monetárnu politiku. Zaisťuje tiež stabilitu britskej libry (GBP), finančnú stabilitu a spravuje zlaté rezervy.

Čínska ľudová banka (PBC, PBoC)

Jedná sa o čínsku centrálnu banku so sídlom v Pekingu. Táto banka si prešla zdĺhavým procesom, kedy plnila aj úlohu komerčné banky, hoci bola iba výkonným orgánom štátu. Hoci naďalej podlieha štátnej rade, je dnes považovaná za centrálnu banku v pravom slova zmysle. Určuje úrokové sadzby v Číne a dohliada na stabilitu čínskeho juanu (CNY).