Nassim Taleb

Túto osobnosť právom zaraďujeme medzi spomínaných investičných guru, hoci nejde o klasického investora či správcu investičného fondu, ako ho bežne poznáme.

Je to skôr filozof než investor, ale jeho názory a prístup k riziku majú vo svete financií svoje miesto a mnoho investorov na ne kladie veľký dôraz.

Práve Taleb v investičnom svete preslávil pojmy ako čierna labuť alebo tail risk.

Rovnako tak ponúka zaujímavý kritický pohľad na najrôznejších investičných analytikov, expertov a investičných guru.

Tvrdí, že úspech mnohých týchto guru je skôr dielom náhody a súhrou okolností, než nejakým výnimočným talentom či schopnosťami. Často podľa neho boli len v správnej dobe na správnom mieste.

Poďme sa teda zoznámiť s človekom, ktorý na finančné trhy a svet investícií nahliada úplne iným pohľadom ako väčšina investorov a nútia nás zamyslieť sa nad vecami, na ktoré vo finančnom svete často nie je kladený veľký dôraz.

„Zákon veľkých čísel nám ukazuje, že náhoda hrá oveľa väčšiu úlohu, než si myslíme“

Zo života Nassima Taleba

Nassim Nicholas Taleb sa narodil v roku 1960 v libanonskom Amyoune a vyštudoval francúzsku školu (Grand Lyceé Franco-Libanais) v Bejrúte.

Neskôr získal magisterský titul na Parížskej univerzite a získal titul MBA (Master of Business Administration) na Pensylvánskej univerzite. Titul PhD získava v roku 1998 na Paris Dauphine University.

Taleb síce obchodoval s derivátmi a viedol investičný fond, napriek tomu sám seba nepovažuje za klasického obchodníka. V súčasnej dobe napríklad poskytuje vedecké poradenstvo spoločnosti Universa Investments.

Nassim Taleb a jeho filozofia

Taleb tvrdí, že spoločnosť ako celok už opustila tzv. „mechanický vek“ a dobu, kedy na opísanie a vysvetlenie mnohých javov stačil inžiniersky prístup a metóda.

Mechanický vek bol založený na strojoch, ktorých fungovanie sa dalo vysvetliť na základe kauzálnych vzťahov. Inžinierstvo bolo založené na pochopenie týchto vzťahov a schopnosti opraviť prípadné chyby či nedostatky.

V dnešnej dobe ale tento prístup už nestačí. Svet je príliš komplexný, zložitý a nepredvídateľný. Svet je plný nelineárnych zložitých a nepredvídateľných systémov.

Napríklad ekonomika, počasie a finančné trhy sú natoľko komplexné systémy, že podla Taleba nejdú vysvetliť na základe mechanického kauzálneho prístupu.

Teória chaosu v tejto súvislosti uvádza známy príklad motýľa, ktorý pohybom svojich krídel spustí kolobeh udalostí, ktoré nakoniec vedú k silnej búrke na druhej strane sveta. Nájsť pôvodnú príčinu je v tomto kolobehu takmer nemožné.

S opísaním sveta nám pomáha veda a moderné technológie. Počítače nám na základe zložitých matematických modelov ponúkajú najrôznejšie analýzy a predpovede. Či už ide o predpoveď počasia alebo ekonomický vývoj.

„Nikdy si nenechajte radiť od ľudí, ktorí nosia kravatu.“


Problémom týchto predpovedí ale je, že hoci celkom dobre fungujú v bežných každodenných podmienkach, zlyhávajú, keď sa stane niečo neočakávané.

Ako príklad uvádza finančnú krízu v roku 2008, ktorú nebol schopný predpovedať ani jeden ekonomický model. Predvídalo ju len niekoľko málo ekonómov za použitia úsudku, ako napríklad Nuriel Roubini.

Ďalšiu kľúčovú úlohu podľa Taleba hrá robustnosť systému. Mechanické systémy sú krehké, zatiaľ čo komplexné prirodzené systémy sú oveľa odolnejšie.

Napríklad letectvo je systém, ktorý je nastavený tak, aby sa dôkladne analyzovali jeho chyby a nedostatky a pracovalo sa tak na väčšej robustnosti celého systému.

Po každej havárii sa vykonáva dôsledný prieskum a analýza toho, čo sa prihodilo a čo zlyhalo. Následné riešenia potom vedú k zlepšeniu systému a bezpečnejšiemu lietaniu. Letecký priemysel sa učí zo svojich chýb, a práve chyby a nedostatky sú príležitostí na zlepšenie a zvýšenie odolnosti celého systému.

Finančný sektor je mimoriadne krehký a funguje odlišne. Malé a spočiatku nenápadné nedostatky sa môžu veľmi rýchlo a často nepozorovane pohybovať celým systémom a spôsobiť domino efekt, ktorý povedie ku katastrofe.

Pritom by sa dalo mnohým chybám predchádzať. Napríklad finančné inštitúcie sa spoliehajú viac na vlastný kapitál než na vypožičaný kapitál. Vo finančnom sektore bol pákový efekt vo výške až 40 násobku vlastného imania úplne bežný. Takýto systém bol ale mimoriadne krehký, pretože aj malá chyba mala vážne dôsledky.

Napríklad počas tzv. Dot-com bubliny v roku 2000 mnoho spoločností skrachovalo. Mnoho z nich ale bolo akciovými spoločnosťami (a financované z predaja týchto akcií), teda neúspech týchto firiem nemal devastujúci dopad na systém ako celok.

Trh sa prečistil a zostali len stabilné spoločnosti. Došlo k tomu, čo ekonóm Joseph Schumpeter nazýva kreatívnou deštrukciou.

Problémom ale je, že ľudstvo ako celok tiahne k stabilite a vyhýbaniu sa problémom a stresu. Hospodársky cyklus je vnímaný ako niečo negatívne. Štáty a príslušné inštitúcie sa vo forme najrôznejších dotácií a podporných krokov snažia zabrániť spomaľovaniu ekonomiky a hroziacim krízam.

Taleb takýto postup vníma ako zlý. Slabé články v systéme by nemali byť umelo podporované a predlžovaná tak ich životnosť. Naopak by mali zaniknúť, prípadne je potrebné nájsť čo najrýchlejšiu cestu k ich zefektívneniu. Poučenie sa z chýb je dôležitou ozdravnou fázou, vďaka ktorej sa systém zdokonaľuje a stáva sa robustnejším. Pokusy a omyly sú tak nevyhnutnou súčasťou vývoja.

Dobrým príkladom je japonská prax dodávok „just in time“. Ide o systém, kedy sa jednotlivé diely vo výrobnom procese dodávajú, pokiaľ možno presne vo chvíli, keď sú potrebné. Cieľom je zefektívniť celý výrobný proces.

Po prvé ide často o ušetrenie skladovacích nákladov, ale zároveň to zvyšuje flexibilitu celého systému. Ak je vo výrobnom procese niekde slabší článok alebo chyba, oveľa rýchlejšie sa taký nedostatok odhalí a napraví.

Tým, že sa súčiastky vyrábajú „just in time“, nevzniká prebytok nepotrebných dielov, ktoré by sa navyše mohli ukázať ako chybové. Poskytuje to teda viac času na výskum a inováciu. Na nedostatky jednotlivých dielov možno rýchlejšie reagovať. Celý proces je tak lacnejší a robustnejší.

„Je ťažké robiť plány, keď nevieme, čo nám budúcnosť prinesie. To ale nemusí byť samo o sebe nič zlé. Môžeme plánovať, ale je potrebné mať tento nedostatok stále na pamäti. To si však vyžaduje odvahu. „
 

Nassim Taleb a finančné trhy vo svetle čiernych labutí

Ako už bolo povedané, finančné trhy sú komplexné a veľmi zložité systémy. Odhaliť možné nedostatky či chyby môže byť obzvlášť náročné. Aj ten najmenší nenápadná udalosť môže mať zásadný vplyv na celý systém. Nie nadarmo sa najznámejšia kniha Nassima Taleba volá „Čierna labuť: Následky vysoko nepravdepodobných udalostí“ (v origináli „The Black Swan: The Impact of the Highly improbable“).

Čierna labuť je teda neočakávaná a nepredvídateľná udalosť, ktorá má často zásadný vplyv na daný systém či sektor. Podľa Taleba sa skôr či neskôr nejaká čierna labuť objaví a je dobré túto skutočnosť prijať.

V súvislosti s čiernou labuťou je dobré spomenúť aj termín tail risk. Tail risk zahŕňa nepravdepodobné udalosti a riziká. Ide až o 3 smerodajné odchýlky od priemerného normálneho rozdelenia na distribučnej krivke. Teda udalosť, ktorá sa neodohráva príliš často, podobne ako čierna labuť.

Taleb tvrdí, že jedinou cestou, ako sa pripraviť na čiernu labuť, je sústrediť sa na tvorbu robustných finančných portfólií a snažiť sa identifikovať nedostatky finančného systému a napraviť ich. Čo sa investičného portfólia týka, Taleb hovorí, že ak chceme prežiť čiernu labuť, malo by naše portfólio zahŕňať aj akcie spoločnosti, ktorým sa spravidla darí v časoch zvýšenej volatility.

Taleb sám preferuje skôr opatrný štýl obchodovania, kedy sa sústredí najmä na elimináciu možných rizík a snaží sa zamedziť veľkým stratám a nepredvídateľným situáciám.

Namiesto sústredenia sa na možný profit sa skôr sústredí na to, čo by sa všetko mohlo stať a ako čo najlepšie ochrániť svoj kapitál a znížiť možné straty. Ako po malých stratách, tak aj po sérii neúspešných obchodov stačí jeden dobrý obchod, aby bol obchodník ziskový.

Nassim Taleb a zradné náhodnosti

Ďalšia zo zaujímavých kníh, ktorú Nassim Taleb napísal, je „Zradné náhodnosti: O skrytej úlohe náhody na trhoch a v živote“ (v origináli „Fooled by Randomness: The Hidden Role of Chance in Life and in the Markets“).

Táto kniha približuje autorov pohľad na investičných guru a ich ospevované postupy a stratégie. Taleb tvrdí, že títo ľudia boli často len v správnej chvíli na správnom mieste. Ich funkčné stratégie a metóda zafungovala vďaka vhodným podmienkam, ktoré v danej chvíli na trhu panovali.

História však mnohokrát ukázala, že akonáhle sa podmienky a situácie na trhu zmenili, veľa z týchto ospevovaných investičných guru bolo zavrhnutí a ich stratégie prestali fungovať.

Ľudia sa radi nechajú oslepiť niečím úspechom a často za tým hľadajú genialitu dotyčného, ​​hoci môže ísť len o náhodu a onú ​​zradnú náhodnosť. Vo svojej knihe uvádza mnoho trefných príkladov ako napríklad súťaž v hode mincí.

Ide o jednoduchú súťaž, kedy ten, kto správne predpovie, ktorá strana mince padne, postupuje. Z počiatočného veľkého množstva súťažiacich sa nám postupne vygeneruje malá skupinka ľudí, ktorí boli opakovane schopní predpovedať výsledok hodu. To je na jednu stranu pôsobivé, ale rozhodne sa nejedná o žiadny um či genialitu, pretože táto hra je od začiatku založená čisto na náhode.

Ak vezmeme dostatočne veľký vzorec opíc, ktoré poveríme, aby dávali dohromady text, možno očakávať, že skôr alebo neskôr naozaj vznikne zrozumiteľný text.

Taleb tiež uvádza zaujímavý príklad, kedy sa firma, ktorá vydáva investičné odporúčania rozhodne rozoslať 80 000 výtlačkov svojho investičného spravodajcu na 80 000 rôznych adries. Cieľom tohto spravodajcu je ponúknuť čitateľom určitú prognózu a investičné odporúčania a získať tak možných budúcich klientov.

Keďže budúcnosť ale nemožno predvídať, firma sa rozhodne, že na polovicu adries zašle spravodajca, ktorý bude predvídať rast na finančnom trhu. Na druhú polovicu adries zamieri spravodajcu s predpoveďou na pokles.

Je jasné, že jeden zo spravodajcov bude mať správny odhad. Ak sa trh vydá hore, firma zrejme príde o potenciálnych klientov z radov tých, ktorým zaslala zlý odhad, ale zároveň získa pozornosť tých, kde bol odhad na rast. Ďalší mesiac firma rozošle na zvyšných 40 000 adries ďalšieho spravodajcu. Postup je opäť rovnaký.

Po 6 mesiacoch tak firme zostane len 2500 adries potenciálnych klientov, ktorým vždy zaslala správny odhad. Ako už bolo povedané, ľudia sú často oslnení úspechom a hľadajú za ním genialitu. Ak niekto 6 mesiacov v kuse dostáva dobré investičné tipy, je pravdepodobné, že bude mať o danú službu záujem. Prvok náhody zafungoval.

Taleb teda medzi naše investičných guru rozhodne patrí, pretože prináša nevšedný pohľad na svet investícií a na finančné trhy. Šťastie a náhoda vo svete veľkých čísel majú svoju úlohu a tá je často oveľa väčšia, než si ich väčšina z nás dokáže pripustiť. Po vzore Nassima Taleba teda vždy počítajme s tým, že môže nastať úplne nepredvídateľná situácia a snažme sa budovať robustné portfólio. Zároveň sa pokúsme zohľadniť čo najviac možných rizík a nebezpečných situácií, ktoré by mohli naše investície ohroziť.