Inflácia v roku 2024: Čo je inflácia a ako ochrániť svoje investície?

Inflácia je pojem, ktorý najmä v poslednom čase počúvame takmer každý deň. Čo sa ale presne pod pojmom inflácia skrýva? A aké existujú druhy inflácie? Spoznajte, čo je spotrebný kôš a index spotrebiteľských cien a prečo sú pre výpočet inflácie dôležité. Odhaľte spôsoby, ako sa investori môžu zaistiť proti inflácii.

Čo je inflácia?

Inflácia je bežne chápaná ako opakovaný rast väčšiny cien v danej ekonomike. V praxi je inflácia v oblasti spotrebiteľských cien meraná ako prírastok tzv. indexu spotrebiteľských cien.

Inflácia je jedným zo základných ukazovateľov v (takmer) každej ekonomike. Inflácia sa rozhodne netýka len obchodníkov, investorov alebo ekonómov, ale práve „obyčajných“ spotrebiteľov, ktorí ju môžu aj úplne nevedome utvárať a meniť.

V trhovom hospodárstve sa ceny tovaru a služieb často menia. Niektoré ceny rastú, iné klesajú. Inflácia nastáva, pokiaľ dochádza k plošnému zvýšeniu cien tovaru a služieb, nielen jednotlivých položiek. To znamená, že dnes si napríklad za 100 Sk kúpite menej ako včera. Inflácia v priebehu času znižuje hodnotu meny.

Opakom inflácie je deflácia. Ide o situáciu, keď väčšina cien v danej ekonomike klesá.

Ako na výpočet inflácie?

Inflácia vyjadruje obvykle prírastok na cene na určitej tovarovej skupine za určité obdobie (vyjadrený v percentách).

Štatistické vyjadrenie inflácie vychádza z merania čistých cenových zmien pomocou indexov spotrebiteľských cien. Tie merajú úroveň cien vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a služieb (cca 450) v dvoch porovnávaných obdobiach. Váha (resp. význam), ktorá je jednotlivým cenovým reprezentantom v spotrebnom koši prisúdená, zodpovedá podielu daného druhu spotreby, ktorý zastupujú, na celkovej spotrebe domácností.

Čo je index spotrebiteľských cien (CPI)?

Index spotrebiteľských cenmonitoruje pohyb cien určitej skupiny tovaru. Táto skupina tovaru sa obvykle nazýva spotrebný kôš. Index spotrebiteľských cien (CPI) je meradlom priemernej zmeny cien, ktoré platia spotrebitelia za spotrebný kôš tovaru a služieb.

Čo je spotrebný kôš a prečo je dôležitý?

Spotrebný kôš predstavuje súbor vybraných výrobkov a služieb, ktoré reprezentujú rozsah a štruktúru výdavkov domácností. Spravidla je zložený z najrôznejších druhov tovaru a služieb. Ide napríklad o potraviny a nealkoholické nápoje, alkoholické nápoje, tabak, obuv, odevy, bývanie, energia, palivá, zariadenia domácnosti, lieky, zdravotnícke pomôcky, dopravné prostriedky atď. Z oblasti služieb sa potom do spotrebného koša radí napríklad zdravotnícka starostlivosť, ubytovanie, stravovanie, doprava, vzdelávanie, opravárenské služby, finančné služby atď. Čisto pre zaujímavosť – tento index sa prepočítava na základe tzv. Laspeyerovho indexu.

V spojitosti so spotrebným košom a jeho zložením často zaznieva kritika z radov niektorých ekonómov. Poukazujú na to, že iba malá zmena v spotrebnom koši môže priniesť veľmi odlišné výsledky. Rovnako tak Laspeyerov index má tendenciu výsledný rast cien systematicky nadhodnocovať a tým pádom nemusí úplne zodpovedať skutočnosti.

Čo je deflácia?

Deflácia je stav, kedy ceny spotrebného tovaru a aktív v priebehu času klesajú a kúpna sila sa zvyšuje. V podstate si zajtra môžete kúpiť viac tovaru alebo služieb za rovnaké množstvo peňazí, ktoré máte dnes. Ide o zrkadlový obraz inflácie, čo je postupné zvyšovanie cien v celej ekonomike.

Je deflácia zlá?

Hoci sa deflácia môže zdať ako dobrá vec, môže signalizovať blížiacu sa recesiu a ťažké ekonomické časy. Keď ľudia cítia, že ceny smerujú dole, odkladajú nákupy v nádeji, že si neskôr budú môcť kúpiť veci za nižšiu cenu. Nižšie výdavky však vedú k zníženiu príjmov výrobcov, čo môže viesť k nezamestnanosti a vyšším úrokovým sadzbám.

Čo je stagflácia?

Stagflácia je kombináciou stagnujúceho hospodárskeho rastu, vysokej nezamestnanosti a vysokej inflácie. Stagflácia nastáva, keď v období stagnujúceho hospodárskeho rastu a vysokej nezamestnanosti dochádza k vysokej inflácii. Stagflácia predstavuje pre tvorcov politík výzvu, pretože nástroje používané na boj proti inflácii zvyčajne zvyšujú nezamestnanosť a naopak.

Aké existujú druhy inflácie?

Teraz už vieme, čo je inflácia a deflácia a aký je medzi nimi rozdiel. Aké ale existujú druhy inflácie? Na infláciu môžeme pozerať z dvoch uhlov. Môžeme ju rozlišovať podľa príčiny a vyššie.

Druhy inflácie podľa vyššie:

Druhy inflácie podľa príčiny:

Čo je mierna inflácia?

O miernej (plíživej) inflácii hovoríme vtedy, ak je nárast cenovej hladiny v jednotkách percent. Nárast je pozvoľný a spotrebitelia nepociťujú okamžité negatívne dopady. Preto býva tiež niekedy označovaná za prirodzenú infláciu.

Čo je pádivá inflácia?

Ide o nárast cenovej hladiny v desiatkach percent. Spotrebitelia začínajú byť nepokojní a rastie napríklad nedôvera v sporiace produkty bánk. Ľudia sa obávajú znehodnotenia svojich úspor a často investujú do statkov trvalejšie hodnoty (napríklad nehnuteľnosti, zlato atď.). Pádivá inflácia vedie často k hospodárskym problémom.

Čo je hyperinflácia?

O hyperinflácii môžeme podľa ekonóma Phillipa Cagana hovoriť vtedy, ak je mesačný nárast cien najmenej 50 %. Často ide ale o nárast cenovej hladiny je v stovkách až tisícoch percent. V takom prípade ceny rastú obrovským tempom. K hyperinflácii dochádza často vo výnimočných udalostiach, ako je napríklad vojna alebo pandémia.

Vláda v reakcii na krízu často tlačí ďalšie peniaze a ceny rastú obrovský tempom. To vyvoláva ďalšiu paniku a spotrebitelia sa snažia nakupovať všetko, čo má hodnotu, čo vytvára na trhu nedostatok. Hyperinflácia predstavuje závažné problémy pre ekonomiku štátu.

Čo je dopytová inflácia?

Inflácia ťahaná dopytom je situácia, kedy je na trhu viac agregátneho dopytu pri rovnakom objeme agregátnej ponuky. Spotrebitelia sú pripravení viac míňať, ale ponuka sa príliš nezvyšuje. V dôsledku toho rastie aj cena ponúkaného tovaru. To opäť vedie k tomu, že zamestnanci začnú volať po zvýšení miezd. To sa zákonite premietne aj do nákladov firiem a cien ponúkaných produktov.

Čo je ponuková inflácia?

Ide o situáciu, kedy firmám rastú vstupné náklady (napríklad zdraženie energií). Tieto náklady sú potom premietnuté do vyššej ceny produktov a služieb.

Čo je zotrvačná inflácia?

Zotrvačná inflácia je spojená s očakávaniami. Zamestnanci pri vyjednávaní o mzdách často argumentujú výškou očakávanej inflácie. Banky s očakávanou infláciou kalkulujú pri vypočítavaní úverov. Firmy očakávanú infláciu zohľadňujú pri stanovení ceny produktov a služieb (zohľadňujú napríklad očakávaný nárast cien surovín atď.).

Chcete získať zadarmo tipy na zaujímavé akcie?

Odoberajte pravidelný týždenný akciový newsletter Breakout Trader. Každý týždeň tip na obchodovanie štyroch svetových akcií.

Vývoj inflácie a jej cielenie

Ešte na začiatku druhej polovice 20. storočia mohla byť inflácia považovaná iba za zaujímavý makroekonomický ukazovateľ, ktorý mohol veľmi dobre poslúžiť ako ukazovateľ vývoja cenovej hladiny. V priebehu času sa ale z miery inflácie stal cieľ, a preto dnes sme pod celosvetovým trendom, ktorý sa nazýva cieľovanie inflácie.

Tento princíp sa týka hlavne centrálnych bánk, ktoré sa rozhodli, že svoju monetárnu politiku budú používať za účelom dosiahnutia určeného inflačného cieľa. Inflačný cieľ sa chápe ako taká miera inflácie, ktoré predstavuje optimálnu mieru inflácie pre dobrý rast ekonomiky.

Dôvod, prečo túto stratégiu centrálne banky používajú je relatívne prostý. Keď uvážime, že mzdy majú viac-menej vždy rastúcu tendenciu, tak je nutné, aby ceny v ekonomike rástli úmerným alebo rovnakým tempom. Z toho dôvodu sa národné banky starajú o infláciu tak, aby bol trh tovarov a služieb dostupný všetkým aj v dlhodobom horizonte a rast miezd korešpondoval s rastom cien.

Centrálne banky majú obvykle niekoľko nástrojov, vďaka ktorým môžu dosiahnuť požadovanú mieru inflácie. Patrí sem napríklad zmena úrokových sadzieb, zmena požadovaných rezerv, devízové ​​intervencie as nimi spojené devízové ​​rezervy.

U celého konceptu cieľovovania inflácie môžeme tiež nájsť nejakú kritiku, nejakí ekonómovia sa domnievajú, že cieľovovanie nie je tak efektívne, ako napríklad cieľovovanie HDP poprípade iných ekonomických veličín.

Inflácia a investovanie

Príklad: Uvažujme akciu, ktorú sa rozhodneme držať od októbra roku 1 do októbra roku 2. V roku 1 sme zainvestovali 100 000 USD do akcie A. V roku 2 sme pozíciu uzavreli a dostali pôvodných zainvestovaných 100 000 USD a 10 000 USD na rozdielu obstarávacej a predajné ceny. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že náš príjem bol 110 000 USD. Z toho ale musíme uvažovať obstarávaciu cenu, dane, poplatky av neposlednom rade ešte infláciu.

Peniaze už nemusia mať rovnakú hodnotu ako v roku 1. Môžu mať napríklad hodnotu o 2 % nižšiu. To znamená, že ešte predtým, než zdaním výsledok svojho obchodu, musím uvažovať, že spomínaných 110 000 USD je v skutočnosti 107 800 USD v jednotkách minulého roka. Tým sa dostaneme k reálnemu príjmu. Výsledok 110 000 USD je výsledok nominálny. Reálny výsledok je 107 800 USD. Pokiaľ od tejto položky odpočítame poplatky, obstarávaciu cenu, dane atp., tak dostaneme zisk očistený o infláciu.

Inflácia a dlhopisy

Hlavnou oblasťou, kde je nutné uvažovať infláciu je zaručene odvetvie Fixed Income (napr. dlhopisy). Pri dlhopise je totiž od začiatku jasné, koľko kupujúci dostane av akej forme. Kupujúci si môže prepočítať, že za nákup dlhopisu obdrží 2,1% úrok na 100 000 Sk (nominálny výnos je 2100 Sk.). Pri inflácii 2,7 % bude ale náš reálny výnos záporný.

Veľmi zaujímavé sú protiinflačné dlhopisy (tzv. Inflation-indexed bonds). Tie zaisťujú, že držiteľ nikdy neprekoná na infláciu.

Inflácia a ostatné inštrumenty

S infláciou je vhodné počítať pri investičných analýzach. Keď budeme mať spracovanú analýzu, ktorá predikuje rast, ktorý nepredčí infláciu, tak vieme, že pokiaľ sa v priebehu investície nezmení miera inflácie, tak využitie predikovaného rastu nemá v podstate zmysel. Nič by sme nezarobili.

Majme však na pamäti, že aj keď naša investícia nepredčí infláciu, stále môže v mnohých prípadoch ísť o lepšie riešenie, než keby peniaze voľne ležali na účte.

Ako sa zaistiť proti inflácii?

Inflácia môže mať významný dopad na ekonomiky jednotlivých štátov a rozhodne by ju nemali podceňovať ani investori. Obchodníci by mali vývoj inflácie pozorne sledovať a prípadne robiť aj kroky, ktoré povedú k ochrane ich portfólia a aspoň zmiernia jej prípadné dopady. Inflácia môže negatívne ovplyvniť celkový reálny výnos našich investícií.

Jednou z možností sú napr. vyššie zmienené Inflation-indexed bonds a dlhopisy všeobecne. Ďalšou možnosťou sú napríklad defenzívne akcie.

Keďže inflácia môže negatívne ovplyvniť celkový reálny výnos našich investícií, je dobré ju vždy odpočítavať. Aby sme si boli naozaj istí, že uskutočnený obchod bol ziskový. Inflácia sa mení spravidla na mesačnej báze, a preto je vždy dobré sa informovať o aktuálnom stave, aby sme mohli prepočítať naše predchádzajúce modely, analýzy a ziskovosť pozícií.

Užitočné odkazy na zdroje o inflácii

Inflácia je ekonomická veličina, ktorá je síce obvykle určovaná ročne. Pokiaľ budete potrebovať získať dáta zo zahraničnej, tak veľmi užitočné sú stránky Svetovej banky.

Mieru inflácie a jej spôsoby merania je možné nájsť vždy najaktuálnejšie na stránkach FEDu St. Louis.

Prečítajte si tiež:

Ako si vybrať brokera? 10 tipov pre začínajúcich investorov a traderov

Cena zlata je na maximách. Aká bude cena zlata v roku 2024?

Cena striebra v roku 2024: Ako investovať do striebra?

Čo je SYEP: Získajte dodatočný výnos zo svojho portfólia